V sedimentoch vykopaných z hlbín Škótskeho mora vedci objavili DNA patriacu starým morským organizmom. Nález je najstaršou DNA, aká bola kedy objavená v sedimentoch morského dna a môže byť stará až milión rokov.
Štúdium minulosti nám môže výrazne pomôcť pochopiť prítomnosť, ako aj predpovedať budúcnosť. To platí najmä pre genetický materiál. Prínosy takýchto objavov však môžu byť celkom neočakávané: vďaka starodávnej DNA sa tiež môžeme pokúsiť predpovedať a lepšie pochopiť, ako môžu byť časti nášho sveta ovplyvnené klimatickými zmenami.
Zaznamenajte „starý“ genetický materiál
Nedávny objav sa uskutočnil pod Škótskym morom severne od Antarktídy. Vedcom sa podarilo nájsť genetický materiál spred milióna rokov. Stalo sa tak v roku 2019. Potom bola starostlivo skontrolovaná, či žiadne nečistoty neovplyvnia presnosť datovania. Vo všeobecnosti sa svet vedy zlepšuje v získavaní takéhoto genetického materiálu aj v oddeľovaní všetkých druhov nečistôt z neho.
Dá sa povedať, že takéto objavy sú pre svet vedy neoceniteľné. Vďaka nim môžeme presnejšie načrtnúť biologickú históriu regiónu, kde sa DNA našla. Vďaka nej môžeme získať odpovede na otázky, čo presne v danej oblasti žilo a v akom období. Spomínaná DNA je v mnohých ohľadoch unikátnym nálezom. Kým však presne vysvetlíme prečo, ujasnime si, že ide o takzvanú sedaDNA, zo sedimentárnej DNA.
Tu opísaná DNA je najstarším doteraz nájdeným morským genetickým materiálom tohto druhu. Genetické materiály z dávnej minulosti sa nachádzajú aj v jaskyniach a v permafroste v subarktickej zóne, pričom najstaršie doteraz nájdené vzorky majú 400 000 rokov, respektíve 400 000 rokov až 650 tis. rokov. Paradoxne práve morské či oceánske hlbiny sú oveľa lepším prostredím, v ktorom dokáže genetický materiál prežiť výnimočne dlho. Dôležité sú tu tri faktory: nedostatok ultrafialového žiarenia, nízky obsah kyslíka a relatívne nízke teploty.
Vplyv klimatických zmien na ekosystémy
Ako môžu objavy tohto typu súvisieť s výskumom súvisiacim s klimatickými zmenami na Zemi? Príklad: Vedcom sa podarilo nájsť aj genetické materiály spred asi 540 000 rokov. Podarilo sa im spojiť dobu, kedy boli pomerne hojné, s teplejšími obdobiami v histórii Škótskeho mora, čo sa naposledy stalo asi pred 14 500 rokmi. Vo všeobecnosti bol život v týchto hlbokých moriach v takýchto obdobiach oveľa živší.
Vďaka výskumu sedaDNA a vďaka takto získaným poznatkom o vývoji ekosystémov budeme môcť vytvárať oveľa presnejšie modely predpovedajúce, čo sa v tejto sfére môže stať, napríklad v oblasti Antarktídy.